LUČENEC. Pavol Sekerka mladší je rodákom z Lučenca, no už v detstve sa mu toto mesto fyzicky značne vzdialilo.
V novembri minulého sa stal roka šéfkuchárom michelinskej reštaurácie Ze Kitchen Galerie v Paríži.
Jeho cesta je o to pozoruhodnejšia, že nie je vyučený v odbore, no varenie ho fascinovalo už od detstva. Trochu nezvyčajne sa cíti byť babičkou, ktorá navarí nedeľný obed pre celú rodinu a iba sa díva, ako všetkým chutí.
Robí to však od pondelka do piatku, 16 hodín denne. Má ešte silu pokračovať ďalej?
Ako ste sa dostali k vareniu v michelinskej reštaurácii?
Učil som sa na francúzskom bilinguálnom gymnáziu v Bratislave. Odmalička mi išli prírodné vedy. No aj napriek tomu som si po piatich rokoch uvedomil, že nechcem byť právnik, nechcem byť lekár alebo vedec. Chcel som ísť variť. Preto som po škole odišiel do Londýna.
V článku sa dočítate:
- V Londýne sa svojmu snu vzdialil, po návrate do Bratislavy prevádzkoval známy bar
- Varil už spolužiakom na základnej a strednej škole
- Do Francúzka za láskou i naplnením sna o varení v reštaurácii
- Hneď prvý večer v Paríži objavil reštauráciu v ktorej sa rozhodol variť, je tam dodnes
- Rúca stereotypy o michelinských kuchároch
- Chce byť babičkou, ktorá s láskou navarí pre celú rodinu
- Obávaný novinár ho prekvapil.
- Našiel recept ako prežiť aj ťažké dni
- Motivovať dokáže aj sedemročný chlapec
- Korona ich tiež veľa naučila a odhalila aj zaujímavý fakt o viachviezdičkových reštauráciach.
- Už netají, že ho to ťahá domov a chce zvoliť aj iný prístup k vareniu
Všetko sa ale zamotalo a ja som sa zrazu ocitol za barom. Začínal som v Steak House, v malom podniku, kde robili naozaj dobré steaky.

No odradilo ma stále to isté menu. Toto som si predtým neuvedomil. Že variť v reštaurácii znamená robiť stále to isté, každý deň dokola. Jeden večer potrebovali niekoho zastúpiť v bare, tak som na tej pozícii zostal a od pôvodného plánu byť kuchárom som sa vzdialil.